Každoročne v jedno z prvých októbrových sobotňajších predpoludní sa nad Kalváriou odohráva pôsobivé divadielko. V hlavnej role sú šarkany. Presnejšie, ich majitelia, deťúrence, ktoré na tento kopec, skadiaľ je priam úchvatný výhľad na naše mesto, aj so svojimi rodičmi rady chodievajú. Šarkaniáda, ktorá má v kalendári našich podujatí už roky pevné miesto, napísala v ostatnú sobotu ďalšiu vydarenú kapitolu.

Predchádzajúce chladné dni s mrazivými ránami dostali v uplynulom týždni od štvrtka „stopku“. Vystriedalo ich od gruntu iné počasie, keď po teplotách okolo nuly v skorých hodinách na belasú oblohu, pripomínajúcu farbu Jadranského mora,nastupovalo slniečko, ktoré na krajinu pod majestátnymi Tatrami vystreľovalo zlatisté lúče. Pedagogické pracovníčky z oblasti prírodných vied a techniky, organizátorky zábavného predpoludnia, tak pomaly začali zhadzovať nemalú porciu neistoty…

V pravý čas to táto centrálna hviezda slnečnej sústavy „rozbalila“ ešte do širších dimenzií. Kopec a jeho údolie tak premenila na rozprávkovú krajinu, čo by bol akiste ideálny námet aj pre majstra Fullu. Jednako, takéto akcie,logicky, sa nezaobídu bez vetra. Ten pozvánku dostal v predstihu, mal teda dostatok času sa zodpovedne pripraviť. Na svoju robotu dolu v meste sa vykašľal, zato hore fachčil poriadne, miestami to so svojím úsilím až preháňal. Drvivá väčšina šarkanov však jeho služby využila s pozoruhodnou šikovnosťou a spolu vytvorili nad Kalváriou pôsobivú mozaiku.

Všetci malí predvádzači (bolo ich tak do sto a okolo stovky sa pohyboval aj počet ich dospelých sprievodcov) si domov okrem krásnych zážitkov odniesli diplom, hračku a tiež nejakú tú sladkosť.