Každoročne v jedno z prvých septembrových sobotňajších predpoludní sa nad Kalváriou odohráva pôsobivé divadielko. V hlavnej role sú šarkany. Presnejšie ich majitelia, deťúrence, ktoré na tento kopec, skadiaľ je priam úchvatný výhľad na naše mesto, aj so svojimi rodičmi rady chodievajú. Podujatie s názvom Šarkaniáda napísalo v ostatnú sobotu ďalšiu vydarenú kapitolu.
Celý týždeň vládlo v tunajších končinách krásne počasie. V deň „D“ bez nadnesenia – skvostné. Už v skorých hodinách na belasú oblohu pripomínajúcu farbu Jadranského mora nastupovalo slniečko, ktoré na krajinu pod majestátnymi Tatrami, a niečo aj za týmto teritóriom, vystreľovalo zlatisté lúče. Neklamlivá predzvesť, že pôjde o vydarené podujatie.
Kopec a jeho údolie pripomínalo rozprávkovú krajinu, čo by bol akiste ideálny námet aj pre samotného Fullu… Jednako, takéto akcie sa nezaobídu bez vetra. Tomu síce pozvánka išla v predstihu, no buď mu ju poštár nedoručil, alebo nemal čas sa pozrieť do schránky. Majster vietor na poslednú chvíľu poslal akurát svojho najmladšieho syna, ktorému ešte chýba potrebný dych. Ale snažil sa, čo mu sily stačili, a šarkany sa s jeho pomocou predsa len odlepili od zeme, niektoré si dokonca poletovali v poriadnej výške. Nad Kalváriou sa tak objavila pôsobivá mozaika.
Všetci malí predvádzači (bolo ich tak do sto a okolo stovky sa pohyboval aj počet ich dospelých sprievodcov) si domov odniesli diplom, hračku a tiež nejakú tú sladkosť